Ke kauze arcibiskupa Bezáka na úvod hodnocení „Noci kostelů“. Vatikánský rozhlas 31.5. 2012: „Slovenští biskupové k noci kostelů. Kostely nelze považovat za běžné veřejné prostory, které jsou k dispozici pro shromáždění jakéhokoli druhu, varují slovenští biskupové v upozornění zveřejněném u příležitosti Noci kostelů, která u našich východních sousedů i v České republice proběhne 1. června. Připomínají, že kostely jsou místy posvěcení nebo požehnání vyhrazenými pro bohoslužbu.

Zároveň mohou zejména ve velkých městech poznamenaných shonem a hlukem současné společnosti sloužit lidem k nacházení pokoje duše a světla víry. To však bude možné jen tehdy, když si kostely zachovají svou identitu, připomíná předseda Liturgické komise KBS, mons. Stanislav Stolárik. Podotýká zároveň, že podle Kodexu kanonického práva je v kompetenci sídelních biskupů dovolit jiné používání chrámu, které ovšem nesmí být v rozporu s posvátností místa. Konkrétní směrnice vydal Svatý stolec pouze ohledně organizování koncertů. Stanovuje se v nich, že v kostelech smí znít pouze liturgická nebo náboženská hudba. V souvislosti s nadcházející nocí kostelů proto slovenští biskupové varují, že by bylo chybou vytvořit při této příležitosti z chrámů jen víceúčelové sály nebo kulturní domy. Je třeba snažit se zprostředkovat účastníkům a návštěvníkům právě ono posvátné, které dnes mnozí lidé hledají. Zachová-li se identita kostela jako místa, kde Bůh přebývá mezi lidmi, může i připravovaná akce ono posvátno a kontakt s Bohem zprostředkovat – píší slovenští biskupové.“

Pozdrav arcibiskupa Mons. Róberta Bezáka k Noci kostelů z 20.4. 2012 není varovný, ale oslavný: „Úmyslov minuloročnej Noci kostolov, ktorá sa prvýkrát odohrávala tu u nás, v Trnavskej arcidiecéze, bolo veľa. Zdá sa mi až neuveriteľné, že mnohé z nich sa naplnili, ak nie hádam aj všetky. Že sa nám podarilo otvoriť naše chrámy naozaj pre všetkých. Že ľudia prišli, stretli sa, zažili krásu, pokoj, dobro, že na nich v našich chrámoch dýchol Duch. A že táto myšlienka pretrváva ďalej, rastie a šíri sa do sveta. Naše Slovensko tento rok v hojnejšom počte pridáva svoj jas a prostredníctvom Noci kostolov sa všetci spojíme v jednej myšlienke, ktorú tak dobre vystihuje práve tohtoročné motto. Naše dva národy majú predsa spoločné tie najhlbšie korene, sú deťmi jednej zeme, sú deťmi svetla, ktoré sa snažia o to, aby im nielen počas Noci kostolov nevládla noc ani temnota. Náš život totiž nežijeme len v kostoloch tak, aby bol pred Božími očami. Žijeme ho všade. Všetko, čo hovoríme, prežívame, ako sa správame – to všetko je buď Božie, alebo nie je Božie. Pripájam i ja svoj pozdrav a prajem nám všetkým, aby aj tohtoročná Noc kostolov – hoci je priestorom zdanlivo malým – bola miestom zrodu veľkých vecí, ktoré budú trvať aj po jej skončení.”

Odvolání biskupa Bezáka Vatikánem by mělo být spojeno s vážným proviněním proti víře a mravům a tímto směrem uvažuje A. Čulen 12.7. 2012, „Alincia za nedelu“ v článku „Zlý príklad pastierov, alebo: Prečo sa naším biskupom lámu pastierske palice?“: „Pred nedávnom mi prišla emailom fotografia odvolaného arcibiskupa s akousi drevenou pastierskou palicou, nad ktorou bolo napísané: “Bezákova berla v tvare hada, náhoda?” Hneď som si spomenul, ako sa už v deň vysviacky odvolaného trnavského arcibiskupa stala jedna veľmi zaujímavá udalosť, ktorá sa v Cirkvi zase až tak často nestáva. Ba dovolím si povedať, že takéto udalosti sa dejú asi tak často, ako odvolanie arcibiskupa pápežom. Vzhľadom na to, že Boh riadi naše dejiny a nič na svete sa nedeje len tak, ako keby nám Všemohúci Boh chcel už touto zvláštnou udalosťou niečo naznačiť, alebo povedať. Trnavský arcibiskup totiž na prekvapenie mnohých, nemal pri sebe kovovú pastiersku palicu, akú používa väčšina biskupov na celom svete, ale mal pri sebe už počas tohto slávnostného okamihu veľmi netradičnú pastiersku palicu vyrezanú z dreva, ktorej vrchná časť pripomínala hada. Zvláštne na tom všetkom bolo najmä to, že novo vysvätený arcibiskup sa o túto svoju palicu, krátko na to oprel tak nešťastne, že ju zlomil. Táto udalosť, ktorú som nevidel, ale len zachytil z médií, vo mne tak zarezonovala, že som na ňu často pri večernej modlitbe z deťmi za Cirkev a našich biskupov myslel. O to viac, keď média začali prinášať informácie o bolestivých vzťahoch a nie moc zdvorilých vyjadreniach arcibiskupa na adresu emeritných trnavských biskupov. No možno sme už vtedy nechceli ani nič vidieť, ani nič počuť.

Ako keby to všetko nestačilo, tak som sa stal po veľmi krátkom čase očitým svedkom veľmi podobnej udalosti, iba s tým rozdielom, že sa stala inému biskupovi, na inom mieste a biskupská palica bola kovová. Ak dovolíte, tak meno biskupa, ani okolnosti uvádzať nebudem, ale znova som dlho rozmýšľal nad tým, prečo sa na Slovensku v tak krátkej dobe, zlomila už druhému biskupovi jeho osobná pastierska palica, ktorá symbolizuje úrad biskupa - pastiera. Je to asi niečo také, ako stratiť svadobnú obrúčku v deň sobáša. Viac krát to vo mne vyvolalo otázku, na ktorú som nevedel nájsť odpoveď? Nie je to tak preto, že naši biskupi už dnes nie sú pastiermi podľa vzoru Ježiša Krista, ale iba akýsi administrátori? Nedalo mi to a obe tieto udalosti som porozprával nebohému otcovi biskupovi R. Balážovi, ktorý ma veľmi pozorne a so záujmom počúval. Keď som skončil, tak som mu položil túto otázku: “Otec biskup, Vy poznáte týchto našich otcov biskupov osobne, nemyslíte si, že nám tým Pán Boh chce niečo veľmi dôležité povedať?” Otec biskup Baláž sa na mňa vtedy doslova niekoľko minút z veľmi vážnym výzorom v tvári a bez slova pozeral a neustále zvisle kýval hlavou na znak súhlasu.

Ako dopadol prvý spomínaný “biskup” už vieme. Ale čo ak je príčinou tohto všetkého strata našej viery a naše odpadnutie od Boha a Všemohúci nám tým len chce povedať, že ak sa znova úprimne neobrátime ku Kristovi, tak ten istý osud čaká aj nás! Veď už nám nejako nevadí ani Ficova snaha o zrušenie sviatku Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, ktorá nás už celé stáročia ochraňovala! Nemali by sme sa nad tým zamyslieť a začať odstraňovať príčiny straty viery? Poviete si, že ich nepoznáme? Panna Mária 13. 3. 1990 povedala v Sao Paulo don Gobbimu: “Príčiny straty viery sú:

  1. Šírenie bludov, ktoré sú propagované a často vyučované profesormi teológie v seminároch a katolíckych školách a tak nadobúdajú určitý charakter pravdivosti a legitimity.
  2. Otvorený verejný odboj proti autentickému učiteľskému úradu cirkvi a predovšetkým pápeža, ktorý má od Krista za úlohu udržiavať celú cirkev v pravde katolíckej viery.
  3. Zlý príklad pastierov, ktorí sa nechali celkom ovládnuť duchom sveta a stávajú sa propagátormi politických a sociálnych ideológií, namiesto toho, aby boli zvestovateľmi Krista a jeho evanjelia, zabúdajú tak na úlohu od Neho prijatú: „Choďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium celému stvoreniu. Tak sa v týchto dňoch, u toľkých mojich úbohých synov, stále viac šíri odpad”.

Žiaľ, tieto Máriine slová sú veľmi aktuálne k vzniknutej situácii na Slovensku, čo potvrdzujú aj mnohí tzv. investigatívny liberálny novinári, ktorých semeniskom sa stávajú, aj za peniaze veriacich, práve naše katolícke univerzity. Týmto bludy, ktoré hlásajú, nadobúdajú určitý charakter pravdivosti a legitimity. Preto prosme v týchto veľmi ťažkých časoch pre Cirkev na Slovensku za našich biskupov - pastierov, aby sa nedali ovládnuť duchom sveta, ale odvážne hlásali radikálne požiadavky evanjelia v spoločnosti. Ale aj za nás, veriacich laikov, aby sme boli soľou zeme a svetlom sveta. Iba takto si dedičstvo sv. Cyrila a sv. Metoda naozaj zachováme.“

Prohlášení slovenských biskupů k odvolání arcibiskupa Bezáka, Bratislava, 10. júla 2012: „My, biskupi Katolíckej cirkvi na Slovensku, Cirkvi zraňovanej, ale stále vernej Svätému Otcovi a učeniu Cirkvi aj v ťažkých momentoch našich dejín, obraciame sa s naliehavou výzvou na všetkých, aby s rešpektom a s dôverou prijali rozhodnutie Svätého Otca. Pozývame všetkých k modlitbe, aby sa biskupi, kňazi a všetci veriaci, s Božou pomocou a na príhovor Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska a sv. Cyrila a Metoda, usilovali s vážnosťou a s duchom viery pracovať pre dobro jednotlivých diecéz, ktoré tvoria Cirkev na Slovensku.“

List Benedikta XVI. predsedovi KBS 08. 11. 2012: „Ctený a drahý spolubrat v biskupskej službe, veľmi som ocenil prejav hlbokého cirkevného spoločenstva, ktoré ste mi Vy, Vaša Excelencia, spolu s ostatnými členmi Biskupskej konferencie, láskavo prejavili po bolestnej záležitosti s J. Ex. Mons. Róbertom Bezákom C.Ss.R. Starostlivo a vecne som sa oboznámil s vážnou a znepokojujúcou situáciou a po dlhej modlitbe nemohol som sa vyhnúť povinnosti, vyplývajúcej z lásky, obnoviť medzi vami účinnú kolegialitu a usporiadané pastoračné riadenie v trnavskej arcidiecéze, v autentickom duchu II. vatikánskeho koncilu, ktorého päťdesiate výročie otvorenia si pripomíname práve v tomto roku. Som presvedčený, že budete aj naďalej sprevádzať vášho spolubrata svojou modlitbou, v pravde a so záujmom a že sa vynasnažíte žiť stále hlbšie každodenný život v duchu viery, aby pri osobnom stretnutí s Kristom jeho milosť formovala vaše srdcia.

V tomto duchu udeľujem zo srdca Vám, Vaša Excelencia, aj ostatným biskupom vašej vznešenej krajiny svoje apoštolské požehnanie.”

Vo Vatikáne, dňa 18. októbra 2012 Benedikt XVI. /v.r. - vlastnou rukou/